Renault prišiel s revolučným riešením fúkania svojho zadného difúzora. Stane sa tak prostredníctvom výfukov, ktoré majú vývod v prednej časti bočníc.
V poseldných rokoch tímy používali koncept fúkaného difúzora, výpary z výfukov boli nasmerované na vrchnú časť difúzora alebo na orvod v jeho prostrednej časti. Obe riešenia vytvárali prítlak. Pri súčasnom zákaze takýchto difúzorov by už toto riešenie nebolo efektívne. Lotus Renault GP však našiel inú cestu, budú používať "fúkanú podlahu".
Za účelom vytvorenia prítlaku na difúzore je treba vysoký tlak vzduchu, preto tímy používali rôzne aerodynamické riešenia, aby dosiahli požadovaný tlak pod podlahou. Výfuky Renaultu vedú asi meter dopredu cez bočnice v priestore medzi šasi a chladičmi, potom sa stáčajú o 90°, aby fúkali pod podlahu. Výfukové plyny sa potom pohybujú pod podlahou . Toto riešenie dostáva pod podlahu viac vzduchu a produkuje požadovaný prítlak.
Problémom tohto riešenia môže byť prehrievanie častí motora a výfukového systému. Teplota výfukových plynov je 600 až 800°C, potrebné je teda použiť také riešenie, aby nedošlo k prehrievaniu palivovej nádrže, chladičov či elektroniky.
Ak sa systém Renaultu osvedčí, v najbližšej dobe môžu nasledovať podobné riešenia aj u ostatných tímov. Na rozdiel od F-šachty Mclarenu nie je na premiestnenie výfukov potrebný významný zásah do monokoku.
