Rozhovor s Fernandom Alonsom:
Na začiatku septembra sa zúčastníte roadshow Renaultu v Oviede, svojom rodnom meste. Tešíte sa?
Fernando Alonso: Strašne. Vždy som sníval o tom, že sa projedem vo formule 1 ulicami, v ktorých som vyrastal. Bude to mimoriadny deň. Bude tam moja rodina, dobrí priatelia a ľudia, ktorí mi vždy fandili. Bude to pre mňa jeden z najlepších okamihov tohto roku.
Ohliadate sa už za svojou doterajšou kariérou?
FA: Môj život teraz beží aj mimo okruhy neuveriteľne rýchlo. Zrazu je mi dvadsať osem. Posledných osem rokov sa okolo mňa len prehnalo. Stalo sa toho toľko, že si mi ani nevybavuje všetko. Možno až budem starší, vyhradím si chvíľu a popremýšľam nad tým, ktoré okamihy boli tie rozhodujúce. Teraz nemám čas.
Kedy ste si prvýkrát uvedomil, že chcete byť pilotom formuly 1?
FA: Ešte keď som jazdil v motokárach, vždy som si myslel, že formula 1 je pre mňa príliš vysoko. Mojím cieľom sa stala, až keď som bol vo formule 3000. Predtým to bol len nereálny sen. Naša rodina mala málo peňazí a ja som nemal žiadnych sponzorov. Potom sa to zmenilo. Dostal som šancu vo formule Nissan a formule 3000, pomohol mi Flavio Briatore a zrazu som bol vo formule 1. Všetko to šlo strašne rýchlo. Zomlelo sa to počas jedného roka. Až v tom čase mi došlo, že formula 1 je pre mňa reálna.
Aké je vaše najobľúbenejšie víťazstvo?
FA: Barcelona 2006. Jediné víťazstvo, ktoré som získal na domácej pôde.
A najväčší súperi?
FA: Býval to Michael Schumacher. A teraz asi Lewis Hamilton a Sebastian Vettel. Tých dvoch považujem za najväčších súperov a budú asi aj v budúcnosti.
Čo budete robiť, až budete v závodníckom dôchodku?
FA: To fakt neviem. Zatiaľ na to nemyslím. Každopádne asi nebudem robiť nič, čo by malo niečo spoločné s motoršportom. Začal som jazdiť v motokárach, keď som mal tri roky. Až za pár rokov skončím vo formule 1, budem za sebou mať 35 rokov pretekania. To je až dosť.
Ako teraz vyzerá váš tréning?
FA: Trénujem viacmenej každý deň. Tento rok sa to trochu zmenilo. Jazadím hlavne na bicykli. Menej behám a chodím menej do posilňovne. Viac športujem vonku. Hrám tenis, v zime lyžujem. Voac sa bavím a menej sa trápim v telocvični.
Keby ste si mohli vybrať a pretekať v akejkoľvek ére formuly 1, ktorá by to bola?
FA: Bol by to začiatok deväťdesiatych rokov. Páčia sa mi vtedajšie autá. Boli to prvé monoposty, ktoré som videl v televízii. Bolo mi deväť alebo desať. Alain Prost, Ayrton Senna alebo Nigel Mansell - takí súperi a ich autá sa mi veľmi páčia.
A keby ste nejazdili vo formule 1, aký iný druh motoršportu by ste si vybrali?
FA: Niečo na okruhoch. Rally a podobné ma veľmi neťahajú. WTCC alebo DTM sa zdajú fajn. Ale presunúť sa tam z formuly 1 neplánujem.
Povediete svoje deti k pretekaniu?
FA: Myslím, že to bude záležať len na nich. Ak budú chcieť pretekať, pretože všade doma uvidia tatkove staré fotky, bolo by to skvelé. Rád by som ich pozoroval a učil ich. Ale ak vezmú do ruky raketu a začnú hrať tenis alebo čokoľvek iné, bude to tiež pekné.
Ako je to vlastne s tým varením u vás doma?
FA: Žijem so ženou vo Švajčiarsku a máme len dve možnosti: Buď uvarím ja, alebo ona. Ona varí nerada, ale niečo jesť musíme, takže varím ja (smiech). Veľmi dobrý kuchár ale nie som, robím len jednoduché jedlá. Nejlepšie viem paella.
Čo robíte celý deň, keď máte voľno?
FA: Najlepšie je nerobiť nič, zostať doma, pozerať televíziu alebo si čítať knihu. Vediem dosť aktívny život, stále mám niečo na práci, roky z jednej krajiny do druhej, dávam rozhovory. Takže keď mám deň voľna, väčšinou nerobím nič.
Fernando Alonso: Strašne. Vždy som sníval o tom, že sa projedem vo formule 1 ulicami, v ktorých som vyrastal. Bude to mimoriadny deň. Bude tam moja rodina, dobrí priatelia a ľudia, ktorí mi vždy fandili. Bude to pre mňa jeden z najlepších okamihov tohto roku.
Ohliadate sa už za svojou doterajšou kariérou?
FA: Môj život teraz beží aj mimo okruhy neuveriteľne rýchlo. Zrazu je mi dvadsať osem. Posledných osem rokov sa okolo mňa len prehnalo. Stalo sa toho toľko, že si mi ani nevybavuje všetko. Možno až budem starší, vyhradím si chvíľu a popremýšľam nad tým, ktoré okamihy boli tie rozhodujúce. Teraz nemám čas.
Kedy ste si prvýkrát uvedomil, že chcete byť pilotom formuly 1?
FA: Ešte keď som jazdil v motokárach, vždy som si myslel, že formula 1 je pre mňa príliš vysoko. Mojím cieľom sa stala, až keď som bol vo formule 3000. Predtým to bol len nereálny sen. Naša rodina mala málo peňazí a ja som nemal žiadnych sponzorov. Potom sa to zmenilo. Dostal som šancu vo formule Nissan a formule 3000, pomohol mi Flavio Briatore a zrazu som bol vo formule 1. Všetko to šlo strašne rýchlo. Zomlelo sa to počas jedného roka. Až v tom čase mi došlo, že formula 1 je pre mňa reálna.
Aké je vaše najobľúbenejšie víťazstvo?
FA: Barcelona 2006. Jediné víťazstvo, ktoré som získal na domácej pôde.
A najväčší súperi?
FA: Býval to Michael Schumacher. A teraz asi Lewis Hamilton a Sebastian Vettel. Tých dvoch považujem za najväčších súperov a budú asi aj v budúcnosti.
Čo budete robiť, až budete v závodníckom dôchodku?
FA: To fakt neviem. Zatiaľ na to nemyslím. Každopádne asi nebudem robiť nič, čo by malo niečo spoločné s motoršportom. Začal som jazdiť v motokárach, keď som mal tri roky. Až za pár rokov skončím vo formule 1, budem za sebou mať 35 rokov pretekania. To je až dosť.
Ako teraz vyzerá váš tréning?
FA: Trénujem viacmenej každý deň. Tento rok sa to trochu zmenilo. Jazadím hlavne na bicykli. Menej behám a chodím menej do posilňovne. Viac športujem vonku. Hrám tenis, v zime lyžujem. Voac sa bavím a menej sa trápim v telocvični.
Keby ste si mohli vybrať a pretekať v akejkoľvek ére formuly 1, ktorá by to bola?
FA: Bol by to začiatok deväťdesiatych rokov. Páčia sa mi vtedajšie autá. Boli to prvé monoposty, ktoré som videl v televízii. Bolo mi deväť alebo desať. Alain Prost, Ayrton Senna alebo Nigel Mansell - takí súperi a ich autá sa mi veľmi páčia.
A keby ste nejazdili vo formule 1, aký iný druh motoršportu by ste si vybrali?
FA: Niečo na okruhoch. Rally a podobné ma veľmi neťahajú. WTCC alebo DTM sa zdajú fajn. Ale presunúť sa tam z formuly 1 neplánujem.
Povediete svoje deti k pretekaniu?
FA: Myslím, že to bude záležať len na nich. Ak budú chcieť pretekať, pretože všade doma uvidia tatkove staré fotky, bolo by to skvelé. Rád by som ich pozoroval a učil ich. Ale ak vezmú do ruky raketu a začnú hrať tenis alebo čokoľvek iné, bude to tiež pekné.
Ako je to vlastne s tým varením u vás doma?
FA: Žijem so ženou vo Švajčiarsku a máme len dve možnosti: Buď uvarím ja, alebo ona. Ona varí nerada, ale niečo jesť musíme, takže varím ja (smiech). Veľmi dobrý kuchár ale nie som, robím len jednoduché jedlá. Nejlepšie viem paella.
Čo robíte celý deň, keď máte voľno?
FA: Najlepšie je nerobiť nič, zostať doma, pozerať televíziu alebo si čítať knihu. Vediem dosť aktívny život, stále mám niečo na práci, roky z jednej krajiny do druhej, dávam rozhovory. Takže keď mám deň voľna, väčšinou nerobím nič.
